Lasky

  Virtuálna dlaň hladí virtuálne telo. Od jemných pomalých pohybov vo vlasoch, za uškami a na zátylku. Pripájajú sa virtuálne pery, ktoré jemne bozkávajú krk a bradu. Ušká nevynechávajú... Pery prechádzajú cez tvár k perám, ktoré jemne obchádzajú, akoby ich obkľúčili. Medzitým virtuálne ruky hladia chrbát a plecia... Pokožka je hebká, nekladie odpor pohybu dlane. Tie sa skĺznu z chrbta až na zadok, ruky si rozdelia dobyté územie a hranica je miestom častých nedbalých stretnutí rúk. Dlane sa vracajú na chrbát, konajú dlhé cesty hore, dole, hore, dole, snažiac sa nevynechať ani centimeter kože.

  Pery, nezávislé od rúk, ochutnávajú sladkú chuť pier dychtivého tela. Je už citeľný jemne zrýchlený dych, koža sa vzpína v očakávaní ďalších a ďalších elektrizujúcich vnemov, prichádzajúcich z kože milenca...Ale pery stále blúdia, opäť schádzajú na krk, vyhľadávajú aj priehlbinky, pátrajú po akejkoľvek stope rozkoše, ktorú chcú vyhľadať a vybudiť. Z krku pery pomaly schádzajú na vzrušené prsia. Už dostali signál, že telo bolo napadnuté vzrušením, bradavky sa vztýčili akoby na obranu. Vzápätí je obranná kopija pŕs pohltená nenásytnými perami. Vycuciavajú z hrotu úkrytu slasti ďalšiu a ďalšiu slasť. Je jej stále viac, čím viac sa pery snažia vysať rozkoš, tým viac sa prsný úkryt plní slasťou... Rozkoš sa rozlieva po celom tele, je to obrana voči nežným votrelcom, voči nenásytným perám a neúnavným dlaniam. Aj dlane sa pridávajú k perám na pomoc, blúdia na prsiach, jemne bruškami prstov akoby hľadali ukryté míny pod povrchom. Míny tam sú, vybuchujú, ozvenu výbuchov počuť, ako vychádza z úst. V podobe vzdychu. Uvoľňujúceho vzdychu. Obranné hroty pŕs tvrdošijne a tvrdo bojujú voči okupantom ich územia. Ale tieto zbrane sú pod stálym atakom pier, jazyka, dlaní...Pod atakom sú už aj stehná, bruško, voňavé lono. V tele je už revolta, búria sa všetky bunky a chcú naraz vykričať – chceme koniec! Výbušný koniec!

  Celé telo sa zapája do snahy dostať vzruchy na vrchol. Tancuje tanec lásky, vrtí sa a vzpiera sa tlaku druhého tela, tlak za tlak! Dych je už prerývaný, kyslíka je málo na uživenie všetkých buniek tela, ktoré v tejto revolúcii bojujú o svoj podiel radosti. Radosti z blízkosti, z rukolapnej nehy, zhmotnenej lásky. Telo akoby sa snažilo uniknúť nežným votrelcom, ale niet úniku. Jediný únik je vo výbuchu. Telo vedomé si tejto jedinej alternatívy sa vrhá ako kamikadze strmhlav voči výronu slasti po celom tele. Každučký sval sa stiahne, dych sa zastavuje, z hrdla sa len ťažko derie von hrdelný tlmený výkrik. Sila svalov náhle poklesne, nohy sa podlamujú, zrazu telo nie je samonosné. Úžasné teplo sa rozlieva, je všade, úplne všade, svaly sa roztiahnu a úplne uvoľnené si vychutnávajú horúčavu rozkoše. Je ticho. Po búrke...

  Otvorím oči. Som na nočnej, je pokojná nedeľa. Domov prídem o tri hodinky...                                        

                                          Teším sa domov!