Lasky

  Videli ste už niekedy film „Tanec s vlkmi“? Úžasný, nie?!  Ja však vychádzam z kina skormútený. Všade naokolo mňa sa tiesnia ľudia, snažiac sa čo najrýchlejšie opustiť toto veľké bojisko. Práve teraz, keď chcem byť úplne sám a zabudnúť na to, že ľudia vôbec existujú... Práve teraz sú úúúplne všade!

  Som veľký pesimista a hrubý drzáň, keď myslím na to, akí sú vlastne ľudia hrozní. Nechcem povedať, že sú svine, lebo tým iba urážam tie krotké zvieratká. Váľajú sa vo svojom chlieve, ani muche neublížia, sem-tam zakrochkajú a hľadajú si v pokoji niečo pod rypák.  Zamyslite sa nad tým, akí boli vojaci–belosi k belochom, nieto k Indiánom. Našťastie zábery, ako bieli masakrujú osadu len preto, lebo sú to Indiáni, neboli.

  Konečne som vonku na veľkom námestí. Neponáhľam sa. Nechce sa mi. Veľmi ma to vzalo. Je už desať hodín večer, na mesto sadla neuveriteľne hustá januárová hmla. Ďaleko nedovidieť a všetko je tak krásne rozmazané...  Prečo je to tak, že človek sám o sebe nie je zlý; ale ako dav hrozný? Sú aj jednotlivci na šibenicu, ale pravdupovediac, je ich málo. Prečo sa napríklad zabíja v mene Božom?  V žiadnom zákone ani v Biblii niet slova o tom, že musíš pre svoju vieru zabiť.

  Na zastávke je dosť rušno. Čakám na autobus. Prichádza nejaký a z dvier sa vytackajú dvaja mladí chalani, snáď ani dvadsať ešte nemali. Prvý z nich sa len-len neocitne na zemi.

„Ty si mi stúpil na topánku, ty k...t!“  Ach, chlapci, keby ste vedeli, akí ste úbohí!

  Myslím na to, že to bol len film, a život je úplne iný. Áno, to je. Horší. Nemôžem za to, že tieto riadky sú tak presiaknuté pesimizmom a nechuťou k človečenstvu. Láska „Tancujúcehosvlkmi“ k „Stojíspäsťou“ do deja filmu úplne zapadá, čo poviete? Niekedy sa mi zdá, že i to jestvuje len vo filmoch. Ja už v lásku neverím, ale vidieť dvoch srdciami spletených na plátne je ešte celkom príjemné.

  Dostal sa mi pod ruky môj staručký zápisník, napadlo mi ukázať, ako som rozmýšľal v minulom storočí (-: . Zdá sa mi, že som bol citlivý chlapec, mladý pesimista (a ani som sa nevolal Marek V... ((-: ), od života nič pekného neočakávajúci. Ale zdá sa, že láska mení pohľady na svet. Môžem povedať, že som spokojný, svet je celkom pekný, len sa netreba naň pozerať príliš zblízka. Milujem svoju ženu, ona miluje mňa, milujeme svoje deti a deti milujú nás... Dúfam, že to tak je (-: . S Laskycou sme spolu len pätnásť rokov, poznáme sa dvadsať. Aj tu dúfam, že je to len zlomok nášho putovania týmto časopriestorom...