Na pastvine uprostred lesa si žila skupinka zajacov voľných. Ehm... poľných. Zajace si chodili voľne po pastvine, aj na susednú sa občas zatúlali. Mali pokoj, slobodu, nik ich nevyrušoval.
Časom sa zajkovia rozišli vo svojich názoroch, ako by mali spravovať svoju pastvinu. Prvá skupina zajacov mala predstavu, že ten, kto viac urobí pre pastvinu, ten bude mať aj viac výhod. Druhá skupina protestovala, vraj každému prináleží rovnako. I keď by celý deň len chvostom krútil a ani uškom nepohol. To však nahlas radšej ani nepovedali. Zajkovia sa nevedeli dohodnúť, ako by to na pastvine malo vyzerať.
Tak si zajace z druhej skupiny povolali na pomoc medveďa zo susedstva:
„Medveď, poď nám pomôcť, nevieme sa dohodnúť na pravidlách pastviny!“
I došiel medveď zhurta a začal robiť poriadky.
„Tak, zajkovia... budete robiť to, čo vám poviem! Nikam z tejto pastviny nepôjdete, rozumieme si?! Všetko si tu budete deliť rovným dielom a pre mňa budete zbierať plody.“
Medveď sa usalašil na zajačej pastvine a nespustil zajkov z očí. Po čase to zajace omrzelo, nepáčilo sa im, že im medveď rozkazuje, rozťahuje sa na ich pastvine a ešte musia robiť aj na neho. Na dôvažok medveď okolo pastviny natiahol pichľavé kríky. Zajkovia ani len ujsť nemohli!
Po dlhom čase sa zajkovia predsa len vzbúrili a podarilo sa im vydupkať medveďa, unaveného večným dohliadaním, zo svojej zajačej pastviny. Bolože to osláv a veselého strhávania pichľavých kríkov! Zajace sa šli prejsť na susedné pastviny, ktoré neboli také zanedbané, s blaženým pocitom. Bolo im ľúto toho času, ktorý u nich trávil medveď. Ale teraz ho už vyhnali a mohli si robiť na svojej pastvine, čo sa im len zapáčilo.
Zajace čoskoro vytriezveli z opojenia zo získanej slobody. Zistili, že život na pastvine nie je taký ružový (či skôr zelený?), ako by sa mohlo zdať. Ale to by bolo na ďalšie rozprávanie. Aké teda plynie ponaučenie z tohoto príbehu?
Ak máte problémy na pastvine, vyriešte si ich sami a neťahajte do toho medveďa, inak sa ho nezbavíte!
Už len dodám, že dnes je 21. augusta... (-:
(a keby to niekto nevedel, tak je výročie príchodu medveďa na zajačiu pastvinu)
photo from internet
Komentáre
pekná metafora na 68. :-)
lasky
Lasky
:))))
Lasky, ty potvora, bájky mi ťaháš z Rozprávkova za uši ako tie zajace...
:-))))
Lasky,
Veľmi sami čítanie tvoje páčilo. s úsmevom na tvári...
Zdrávstvujte tavárišči...
Yola...čoby inotaj, to je inovytáraj... ((-:
Milan... fúha, veru kopa zajacov lízala medveďovi tú onú... labku... ((-:
Zuzka... ale veď ony šli som mnou samé, stačilo mi na ne len písknuť a už sa mi inotajili pri nohách... ((-:
Vasilisa... medveďovi asi chýbajú vitamíny, keď sa tak choro potáca. Takže ak máš nejaké míny, tak mu ich pošli. Vity nemusíš... ((-:
Hej, Lasky, snaž sa viacej inotajiť, lebo ma s tými číslami nedobehneš... :-)))
Lasky, keby zajkovia medveďa zvolali,
Mata Hari...
Lasky, Míša mněl bezosporu zásluhy
lasky,
vi ta , kľudne al vzácny ako tuha v tvrdom stave najvzácnejšia, ale nedostupná, ktorý sa nedá len tak obrúsiť, ale zato on dobre brúsi.
...
hm
Vierka...
nalejme si rum!
Lepší je jak ruská vodka,
z tej sa ti len hlava motká... ((-:
Odpovedám na tvoj koment u mňa
A vznikol snímok, ktorý pravdu povediac mňa veľmi šokoval.
No ruky sú priateľove, ale ja som minútu nič nevidela, lebo ma slnko oslepilo v objektíve
Ľudka...
:-):-)
Tie mračná...
PS: ako vieš že mám Olympus
presne tú lavičku som myslela