Lasky

  Ženy majú dušu. To je jasné každému, je to očividné. Sú nežné, milé, empatické, vedia sa hlboko vnoriť do citov a aj ich vytiahnuť na svetlo a naplno ich prejaviť. Otázka „má chlap dušu?“ je už ošemetnejšia. Odpovede typu „áno, má, veď sa pozri, akú dušu z traktora má okolo pása!“ neprijímam. Myslím tým dušu ukrytú tak hlboko v nás, že ju dosiaľ neobjavili ani najlepší patológovia sveta.

  Opäť si predstavím ženskú dušu. Je mäkkučká, zraniteľná a krehká, hrubým zaobchádzaním sa dá ľahko poškodiť a veľmi ťažko sa naprávajú škody spôsobené na nej. O tom by vedeli rozprávať ženy, ktoré už zažili traumu s mužmi debilného typu. Oproti ženskej duši mi potom mužská duša – ak existuje – pripadá tvrdá, nezničiteľná, nepoddajná, ľahko regenerovateľná v prípade poškodenia (i keď je „nezničiteľná“). Predstavujem si mužskú dušu: mäkkučké jadro, pochádzajúce ešte z raných detských čias. Veď aj vývin človeka od plodu sa začína rovnako, zmeny nastávajú v priebehu času. Jadro je obalené tvrdou vrstvou obalu, ktorý je napokon pokrytý vrstvou testosterónu, aby nebol háklivý na citové zmeny. Navonok sa teda duša muža prejavuje ako tvrdá, nepoddajná masa, s ktorou nič nepohne. Pohne ňou akurát prehra obľúbeného hokejového družstva, pohne ňou, keď sa v pube minie pivo a pohne ňou, keď mu jeho žena preberie jeho najlepšieho priateľa.

  Pre ženu je mimoriadne ťažké dostať sa do citlivej vrstvy duše muža. Je len málo chvíľ, keď sa to podarí. Zvyčajne to býva v prvých troch minútach po spoločnom milovaní, keď sa dá nahmatať ešte aká-taká nežnosť u muža. Včera som si aj ja nahmatal to tvrdé dačo, ale pocítil som, že jadro je mäkké. Áno, nahmatal som si dušu, ale to sa podarí len v stave rozpoloženia, keď sa veci nezdajú byť jednoduché, zrazu sa svet rúca a máme pocit bezmocnosti, že to rúcanie nemôžeme zastaviť. Na chvíľu som podľahol panike, úplne som zmäkol a bol som bezradný. Až priveľmi jasne som si cítil dušu, takže na otázku „existuje?“ môžem odpovedať „áno“.  Áno, existuje duša chlapa, len treba vedieť poradiť si s tým tvrdým oným.... obalom. Žienky naše milujúce a milované, verím tomu, že si s tým dokážete poradiť.

Alebo nie?!