Lasky

   Skôr, než tu niečo vôbec špitnem o sviatkoch, musím povedať, že politika mi je veľmi vzdialená. Nepletiem sa do nej, nezaujíma ma a nerád si ňou špiním ruky, oči a mozog. Politikov, ktorí majú žalúdok plávať v politickej stoke, plnej sračiek, podvodných vírov a hlbinných žralokov, „obdivujem“ pre tie ich plechové žalúdky, ktoré sú schopné stráviť všetky tie blivajzy, čo sa varia a pečú v politike. „Obdivujem“ ich pre ich platinové pokožky, ktoré bez úhony prežijú akékoľvek kyslé sliny, ktoré medzi nimi permanentne poletujú.

   Česi okázalo oslávili 90-te výročie zrodu ČeskoSLOVENSKEJ republiky. Aj po toľkých desaťročiach si uvedomujú, aký dôležitý bol lobbing českých a slovenských patriotov u predstaviteľov veľmocí, tvoriacich povojnové usporiadanie strednej Európy. Vznik samostatného Slovenska bol v roku 1918 nereálny, nebyť spojenectva s Českom, boli by Slováci menšinou v nejakej cudzej krajine. A vôbec by nedošlo k tak vehementne oslavovanému vzniku Slovenskej republiky.

   Viem si predstaviť, ako sa v hrobe obracia M.R. Štefánik, asi ako vrtuľa jeho lietadla. Pre toto bojoval? Pre úplnú ignoráciu zásadnej udalosti v NAŠICH dejinách? Šľahne ma z ješitnosti všetkých vlád tejto krajiny od roku 1993. Veď sa starali o  „dôležitejšie“ udalosti! Naši mocipáni museli vymyslieť sviatok Cyrila a Metoda. Je to oslava dvoch mníchov, ktorí boli pred vyše 1000! rokmi povolaní k šíreniu písma a kresťanstva.  Jasné, keby k nám neprišli, používali by sme doteraz uzlíkové písmo ako stredoamerickí Indiáni. Aj kresťanstvo by sa rozmohlo bez ich pričinenia. Napriek tomu, že tu vierozvestci boli, nepoužívame ich cyriliku, ale latinku. Ješitní mocipáni si museli svoje egá vytvrdiť aj zavedením sviatku Dňa Ústavy SR. Ako inak! Svet pre nich existuje len od 1.9. 1992. Dovtedy neexistovalo nič. Ústava - táto nedokonalá brožúrka, bola posledným klincom do rakvy Československa. A máme aj sviatok vzniku SR. Tak načo ešte aj sviatok ústavy?

   Ako vravel PoPísmenku, vravím aj ja: narodil som sa v Československu, vyrastal som v Československu, aj som bránil Československo. Slovensko sa odsťahovalo zo spoločnej domácnosti. Dobre, tak teda žime si vo svojom. Ale prečo máme zabúdať, kde sme vyrastali? Štve ma, že politickí HejSlováci zabudli, odkiaľ prišli. Mne to pripadá, ako by som prestal oslavovať mamine narodeniny, lebo som sa od nej odsťahoval. Načo? Hlavné sú moje narodeniny, vtedy urobím týždňový žúr! Zruším aj oslavy otcových narodenín, nech si ich oslavuje sám. Miesto toho zavediem sviatok mojej Prvej jazýčkovej pusy! Namiesto vierozvestcov ku mne ale prišla Viera s vestou, ktorá ma naučila šibrinkovať jazykom v cudzej dutine (aj v ústnej). Čo ma je po narodeninách môjho brata?! Škrtám si ten dátum! Budem oslavovať 19. augusta. Deň môjho prvého príspevku na blog! Vééééľký sviatok!

   28. október medzi našimi štátnymi sviatkami a zvratkami nefiguruje. Ale ponechávam si ho vo svojom kalendári, aby mi pripomínal, odkiaľ som a čím som. Ospravedlňujem sa, že som sa nechal uniesť politickým prúdom, toutou divo tečúcou špinavou kanalizáciou. Teraz sa musím ísť celý umyť, budem z toho aj tak ešte týždeň smrdieť. Radšej budem pokračovať na blogu v pašovaní citov a v písaní srandičiek...