Lasky

   Stavil sa u mňa včera Ježiško a vraví mi: „Počuj, Lasky, nestíham kúpiť tvojim deťom darčeky. Idem ešte do Afriky vybavovať banány na Vianoce pre kresťanských černoškov. A sám vieš, koľko ich tam je. Vééééľa. Tu máš moju kreditku a kúp im dačo...“ a už ho nebolo, odfrčal do Afriky. Nuž, čo som mal robiť? Tak som sa teda s Ježiškovou kreditkou vo vrecku vydal do mesta na nákupy. Zakotvil som, ako inak, v hračkárstve. Ťažko by som Ježiška presvedčil o tom, že tá sada nových pneumatík na auto je darček pre deti. Nezhltol by mi ani historku o tom, že deti ľúbia pivo a ten súdok s domácim výčapom je vlastne pre ne. Ježiško by mi mohol svoju kreditku prenechať ešte na mesiac, dva, aby som ponakupoval, čo je potrebné   na Vianoce. Škoda, určite mi ju nenechá nadlho.

   Tak som teda blúdil medzi hračkami, obzeral, vyberal, dumal ... Napokon som aj vybral nejaké hračky. Mňa osobne najviac potešil veľký stožiarový žeriav na diaľkové ovládanie. Pripomenul mi podobný žeriav, ktorý už je v hračkovom nebi. Ježiško ho kúpil deťom asi pred tromi – štyrmi rokmi. Fantastická hračka, ja sám som sa na nej vyžíval... S Laskycou sme prišli na to, ako za pomoci žeriava efektívne zvýšime prísun vitamínov a vláknin do detských tiel. Bolo to jednoduché. Ovocie, najlepšie jablko, som rozkrojil na mesiačiky alebo štvrťky. Napichol som jablčný mesiačik na hák žeriava, pod žeriav si ľahli deti, zmestili sa popri sebe, a pomocou diaľkového ovládača som spúšťal ovocie priamo do úst. Alebo sa striedali pri ovládaní žeriava, kŕmili sa ovocím navzájom. Bola to veľká zábava, aj zručnosť pri práci so žeriavom si deti precvičili, aj ja sám som si podkladal hladné ústa na jablčné sústa.

   Čoskoro prepuknú vianočné prázdniny. Deti budú dlllllllho doma, žeriav bude pripravený, ovocie tiež. Už sa celkom teším na prácu so žeriavom, ktovie, či ešte neprídem na iné spôsoby využitia. Už teraz mi skrsla v hlave myšlienka, ako si obohatiť Štedrú večeru. Uvažujem, ako mi Laskyca, ak bude ochotná, bude na háku podávať kúsky mäsa. Ale myslím si, že to bude mať na háku skôr ona. Ale predsa len, predstava je taká, že žeriav si naberie z taniera na stole, urobí otočku a začne sústo spúšťať do mojich úst. Ešte si musím premyslieť, ako to bude so zemiakovým šalátom. Aby som tam nemusel ležať v pršiplášti. Snáď nejaký hrubší lievik pomôže... Tak idem nad tým ešte pošpekulovať.   (-: