Tento šimpanz bol tvrdý oriešok. Nedostal som z neho ani mäkké f, taký to bol tvrdý chlapík.
Tieto opice neboli zhovorčivejšie. Rozhovor podmieňovali vecným darom, najlepšie nejakým chrumkavým. Niektorí ľudia im hádzali pochúťky rovno v sáčkoch. Alebo si ich opice od nich rovno ukradli.
Na okrajoch jazierok sa slnilo množstvo korytnačiek. Či boli polievkové, to neviem. Táto korytnačka s hrdo vztýčenou hlavou sa pozerala nechápavo na mňa: „Čo tu pobehuješ, človeče? Relaxuj!“ Ako vidno, v relaxovaní má bohatú prax.
Zastavil som sa u zástupcov juhoamerickej pampy. Tapír sa poflakoval po výbehu, nevedel, čo od nudy. „Pusť ma von, Lasky, je tu tesno,“ snažil sa ma ukecať. „Ľahni si a odpočívaj,“ vraví tapírovi jeho malý výbehový kamarát.
Zobák Strapoň na mňa hľadel tak apaticky, mal už asi všetko v paži. Teda pod krídlom. Zmohol sa len na: „Čau! Zrno máš?“
Prišla sa na mňa pozrieť aj srnka Pobehajka. „Máš tu celkom fasa kus lesa, pozdáva sa ti?“ pýtal som sa jej. Obzrela sa po ostatných srnách a srncoch a prikývla.
Podišiel som k rohatým teplomilom, vyžívali sa v slnečnom kúpeli. Pochválil som Zahnutoroha za jeho hru s tieňom, kde na zemi vykreslil peknú rohatú siluetu.
Vývrtkoroh nemal zmysel pre humor, keď som mu vravel, že by mi mohol otvoriť fľašku vína, nepohol ani chĺpkom.
Žirafy si od nás pekne vypýtali trávu, moje deti im s radosťou vyhoveli. Vo výbehu nebolo ani stebielko, zato naokolo bolo trávy dosť. A za odmenu nám takto pekne pózovali.
Levica žiarlivo sledovala svojho huňáča, ktorý si lebedil s ďalšími tromi levicami. „Pozri, to sa mu náramne páči, takto sa pelešiť s tromi babami naraz. Ja mám svoju hrdosť, aby som sa mu zapájala do týchto grupákových lehární“.
„Čo používaš na zuby, že ich máš také pekné?“ pýtam sa tohto krásavca, nech sa mi pousmeje. Ale on ani len nežmurkol, nepohol sa. Zato ostro sledoval každý môj pohyb, určite mu chodilo po rozume, ako by mi chňapol po ruke.
Myslím, že táto opica je druh tamarínu, dali sa ľahko nalákať na malé kúsky rožka. Prišli, zobrali si, trocha si zašantili na konároch a lanách. Pýtam sa tohto opičiaka: „Keď ti tak pozerám na tvár, nemal si náhodou praprapraprapraotca bulldoga?“ Vraj nie. Ani maďarskú vyžlu. Aj tak mu neverím, tú podobu s bulldogom nezaprie...
Napokon som naložil svoje malé súkromné ZOO do auta a vrátili sme sa do svojich domácich klietok... ((-:
photos by Lasky
Komentáre
Jo,to ZOO poznám
Teide...
ja znám Rába Eto ... :-)
Sagi...
Lasky,
Lasky, a veď si ešte na pobyte nemohol byť
Vrabček...
Hneď pri vstupe je ohradená časť, čo sa volá "hladkáreň" (simogató). Dá sa tam vojsť a hladkať ovce, kozy, somára, tmavé prasiatko a čojaviemčoešte. To by bolo niečo pre Riška... (-: (To prasa má kožu ako šmirgeľ (((-: )
Derechura...
jeejo, podarené zvieratká, podarené fotky:)
tak to už hej, taká maďarská zverina
Lasky
:-)))))))
Lasky, som si nezapla komentáre,...meškám
Passion...
:))
Belív...
Mata Hari...
Yoss...
:) malé súkromné ZOO
Dionea...
Derechura...
dobre Lasky, nebudem ťa naťahovať :-))))
Jáááj...
Ale k Arabele by som aj tak zašiel, aspoň ten psteň šľohnúť, keď už pre nič iné... (((-:
Lasky, ale pri toľkých promile
:)
jaj, oné,
Maya...
Mata Hari...
mal si ma sotiť, keď som stála :-)))
lasky,
a ten posledný si zahryzol do jazyka, asi veru bude predog bull
zobak strapon
Vasilisa...
Kulli...
:-))
Rusalka...
lasky