Lasky

  Začiatkom leta sa v obci konali slávnosti príchodu leta. Celý víkend kultúra pretekala ušami a pichala v boľavých nohách. To len tých, ktorí aj tancovali veľa. Jedným z hlavných bodov programu bolo vystúpenie Tomáša B., známeho z prvého Superstar na Slovensku. Toto sme si nemohli nechať ujsť, dcérka si rada popočúva jeho hudbu, ja tiež... Tak sme tam šli.

  Slávnosti sa konali pod holým nebom, na miestnom futbalovom ihrisku. Priestoru dominovalo veľké kryté pódium, pred ním bola roztrúsená kopa stolov s lavicami, naokolo bufety a predaj harabúrd. Poobede okolo druhej Tomáš B. so svojou kapelou začali hrať. Bolo vidno, že sa snaží vyburcovať ľudí do užívania si hudby, ale jednoducho, nebol na správnom mieste v správnom čase. Večer pred tým tu vystupovala nejaká maďarská rocková kapela, ktorá všetkých tu prítomných hudobných fajnšmekrov vyžmýkala do poslednej hladkej hlásky. Teraz sa spod pódia ozývali len zachrípnuté odpovede, keď sa Tomáš snažil nadviazať rečový kontakt s publikom. A Tomáš B. bol rád, keď tie odpovede boli v slovenčine, maďarským hláškam neporozumel vôbec...Väčšina ľudí vystúpenie brala ako pozadie k hodovaniu, na stoloch sa váľali cigánske pečienky, klobásky, pivá a kofoly. Občas dakto pozdvihol zamastené ústa od tácky a pozrel sa i smerom k pódiu. Takýto scenár sa dá čakať, keď hudobnú šou zaplatí obec, pre hodujúcich je zdarma. Je mi jasné, že koncert, to je iná záležitosť. Vstupenku na koncert si zaplatí len ten, kto ho chce naozaj vidieť a počuť. Tam sa s takýmto chladom spod pódia určite nestretne.

  Tomáš B. spieval ako o dušu, po pesničke zatľapkalo pár párov rúk, zavtipkoval si a spustil ďalšiu pesničku, potom ďalšiu... Bolo to fajn, občas to síce vyzeralo, že hrá pre vrabce sediace na okolitých topoľoch a pre pár detí s rodičmi. A tak vystúpenie čoskoro skončilo, mnohí si toho ani nevšimli. Pod pódiom už boli lovci autogramov. Hneď prvá fanynka, dievčina asi tak sedemnástka, trochu moletnejšia, podišla k Tomášovi B. rozopla si blúzku, poodhrnula si košíček na podprsenke tak, aby si len-len zakryla bradavku a nastavila prsník na podpis... Ktovie, nakoľko je Tomáš B. na takéto podpisovanie zvyknutý, nedal sa zaskočiť a ani nedal znať na sebe, žeby bol v pomykove. Potom prišli pre podpis rôzne detičky s rôznymi zdrapmi papiera. Miestna učiteľka, ktorá sa snažila naučiť Tomáša B. nejaké maďarské slovíčka a maďarské pesničky (neviem, načo?!), priam pookriala pri pohľade na CD v mojich rukách, ktoré som priniesol na podpis.

„Jéj, vy máte CD-čko? Poďte sem rýchlo, tu vám to Tomáš podpíše...“, jasala učiteľka. Tak som bol jediný, ktorý si dal podpísať booklet k CD-čku, podotýkam originál (viem si predstaviť, že sa nájdu takí, čo si dávajú podpisovať napálené CD-čka... ((-:  ).

  Bolo by zaujímavé čítať myšlienky, ako vidí Tomáš B. takéto kultúrne akcie. Ale myslím si, že už si zvykol, ako aj mnohí ďalší zo showbiznisu, že ich v kariére čakajú aj horké lízatká, a aj tie sa musia dolízať až do konca...