25. marca 2009 sa v Žiarskej doline v Západných Tatrách zosunula storočná lavína. Zaobišla sa bez ľudských obetí, o to viac utrpela príroda. Haldy snehu strhli zo svahov tisícky stromov, pohrali sa s nimi ako so zápalkami. Znalci lavín vypočítali, že keby všetok zosunutý sneh navozili na plochu futbalového ihriska, tak by sa ten blok snehu týčil do výšky 370 metrov, ešte vyššie ako Eiffelova veža.
Nešlo tu vlastne o jednu lavínu, ale o približne osem lavín, ktoré padali domino efektom. Veľké šťastie mala nedávno obnovená Žiarska chata. Jedna z lavín sa strhla nad chatou, druhá pod chatou. Tak sa pusťme do fotografií, ktoré som nasnímal koncom júla 2009...
Lavína nad Žiarskou chatou (v pozadí) poškodila most a čiastočne aj chatu Horskej služby (v popredí).
Tesne pod Žiarskou chatou sa snehová smršť pohrala s elektrorozvodňou.
Takto vyzerali svahy, ktoré vykosila záľaha snehu.
Sneh, ktorý sa zrútil do doliny, do koryta riečky Smrečianky, zdevastoval aj protiľahlý svah do výšky niekoľkých desiatok metrov.
Pod týmito haldami zľadovatelého snehu a dreva tečie Smrečianka.
Pozor! Tie malé tvory nie sú mravce a tie drievka nie sú ihličie! Aj keď to vyzerá ako mravenisko... (-: Je to neuveriteľné, ale cez toto smetisko je prerúbaná cesta k Žiarskej chate ( v pozadí).
Pohľad zbližšia odhaľuje nánosy dvoj až trojmetrovej vrstvy ľadu a snehu, bohato premiešaného drevenými úlomkami. Smrečianka si cestu popod ne prehrýzla.
Lavína zničila aj most, ležiaci kilometer pod chatou, tento je provizórny.
No videli ste v Tatrách v júli viacmetrové kopy snehu?
Stopy katastrofy bol jasne zreteľné ešte aj dva kilometre pod chatou.
Tri kilometre pod chatou je pozostatok jednej osamelej lavíny, sneh sa ani tu nevzdáva ľahko.
Fotografie nedokážu privodiť pocit malosti a bezmocnosti voči sile prírody, ktorý človeka premkne, keď stojí na holej piadi zeme, ktorá ešte pred rokom bola lesom. Spomínali sme na minuloročnú prechádzku, keď nám les dovolil uzrieť chatu až pár desiatok metrov pred ňou. A cítili sme sa ako v inej dimenzii, keď sme teraz chatu videli z takmer dvojkilometrovej vzdialenosti. Ale povedzme si - príroda si poradí. Hlavne, keď jej bohato pomáhajú lesníci s odvozom dreva.
Takto to vyzeralo dva dni po páde lavín. Zaujímavé fakty prináša aj tento článok.
Komentáre
ejha!
fuuuuuuuuuuha
je to úžasné i údesné zároveň ...
.
Lasky,
... :-(((...
Fotografie nedokážu privodiť pocit malosti a bezmocnosti voči sile prírody, ktorý človeka premkne, keď stojí na holej piadi zeme, ktorá ešte pred rokom bola lesom.
Uff, ale nám tá príroda dáva
Všetkým...
Vesper... veru fúúúha. Taký fukot tam musel byť... ((-:
Petula... a najúdesnejšie by bolo byť uprostred toho bieleho pekla, keď sa to všetko spustí...
Lesmíria... nielen sila prírody, ale aj ženy sú nevyspytateľné...vraj, tak vravia... ((-:
Vrabček... smutný pohľad... ale je aspoň čím na zimu kúriť... ((-:
Flexi... nič nedodávaj, radšej odober polienko, rýchlejšie sa to odprace... ((-:
Maya... (-:
Zara... ako prírode pomôcť? Myslíš eutanáziu? ((-: (zničiť ju rýchlejšie, nech sa toľko netrápi)
tento vikend
Lasky,
Ako málo stačí, aby sa z nádhery zelene stalo ômravenisko" polomu
Jáááj Tatry
Kordélka...
Vasilisa...
Ale to "mravenisko" vyzerá strašidelne, však?!
Milan...
lasky
Vasilisa...
lasky
čo si príroda vytvorila, to aj zničila
PS...
No nemohla radšej spadnúť dakde na Podunajskej nížine mimo stromov?! ((-:
Derechura...
škoda
Oravan...
Ahoj,