Kto z vás si ešte pamätá na svoj pamätníček z detských čias? V dnešných časoch to už asi tak nefičí, ale v dobách silne predpočítačových pamätníček mal snáď každý. Každý priateľ, kamarát, každý blízky človek v ňom mohol nechať svoju stopu, svoje malé svedectvo – pamätáš, aj ja som bol tu pri tebe... Väčšinou to boli kresby, pomenej písané slovo.
Moje dcéry tiež majú svoje pamätníčky. I dostalo sa nám tej cti, že aj my, rodičia, môžeme zanechať kúsok zo seba na kúsku papiera. Laskyca vie pekne kresliť, tak nakreslila obrázok, ako je zvykom. Ja kresliť neviem, tak som dcére povedal, že jej napíšem básničku. A tak som sa zapozeral na Laskycin obrázok a vyšlo z toho toto zverské dielo:
Krátka bájka o smelom zajkovi a nehygienickom psovi.
Čumí zajko na psie zuby.
„Fúúúúj!
Čože ti tak smrdí z huby?!
Vari si žral ropuchu?
Veď muchy kapú vo vzduchu!
Zo smradu mi uši visnú,
do očí sa slzy tisnú,
chvostík sa mi trasie besne,
o chvíľu ma o zem tresne!
Choď radšej, ty psisko, ďalej,
Savo si do tlamy nalej.
Vykloktaj si riadne hrdlo.
Bež už! Nestoj tu, ty trdlo!“
Počúva pes vyjavene,
kamže ho ten zajac ženie.
Nemá rád on drzé tvory,
zlosť sa v psovi silno tvorí.
Než by zajko riekol „mrkva“,
pes mu kožuch v zuboch krkvá,
poslúži sťa kefka zubná.
Drzosť zajka je mu zhubná.
Poučenie z toho plynie:
Nebuď drzý na tie tvory,
čo majú väčšie otvory.
Keď tvor otvory otvorí,
pre drzosť ťa tvor znetvorí.
(-:
(-:
Komentáre
CHa Chááá
Lasky
Iviak...
Beli...
Lasky
Lasky:))
ale rada vidím, že si uvedomuješ na čom si a obdobie kreditky ťa tiež neminie :))
Iris...
Lasky, Iris
také nežné zvieratká
Mata Hari..
pamätníčky... nuž hej,
Mickey myšiakovia, kadejaké popínavé rastlinstvo z babkinho maľovaného lopára sa ovíjalo cez celé strany aj okolo kukučkových zahnutých rožkov, a môj tatko si uľahčil prácu, keď som mu dala pamätník, a dal namaľovať obrázok ozajstnému maliarovi - svojmu kamarátovi. A mne sa odrazu v pamätníčku objavili dve Japonky ako popíjajú čaj - asi gejše to boli- pán maliar ich určite odkreslil zo šálky, lebo do Japonska by ho ujovia súdruhovia vtedy isto neboli pustili . Lenže tie dve gejše mi narobili v pamätníku takú nadprirodzenú atmosféru, že potom sa už všetci báli doňho kresliť, aby útlocitné stvorenia nedajbože niečím nevyľakali-trebárs nejakým nehygienickým alebo hličným zverstvom. A tak môj pamätníček aj mesiac trčal u nádejných prispievateľov, kým doňho pribudli ďalšie postavičky. Gejše už ale nikto neprekonal.
Kamelia...
Do pamätníčka
Vasilisa...
ak sa na to ešte zmôžeš.
Vieš, čo čakať u Laskyho,
že tu nie je veľké ticho.
Že tu psíky smradľavé sú,
zajace si blchy nesú,
niet tu žiadnej romantiky...
iba kopec pragmatiky. (-:
Lasky,