Lasky

  Mám rád Masahikove články. Masahiko je Japonec, ktorý sa priženil na Slovensko a pravidelne píše články v Sme. Vo svojich článkoch ukazuje iný pohľad na svet, vidí veci očami, akými my Európania nevidíme. Japonsko je tak veľmi vzdialené fyzicky, mentalitou, myslením... a proste všetkým.

  Teraz som si prečítal článok zo soboty 13-eho septembra s názvom „Oddelené spálne“. Poodhaľuje rozdiel medzi japonským a európskym videním súžitia v spoločnej spálni. V Európe, keď manželia nezdieľajú spoločnú lóžu, je tu náznak nefungujúceho vzťahu. V Japonsku je bežné, že manželia majú oddelené spálne. Každý má svoje súkromie, je tu väčšia radosť zo „vzájomných návštev“, vzťah neotupie v súkolí času tak rýchlo.

  Zaujalo ma to videnie a už som uvažoval v mojich vlastných reáliách. Ja som viac-menej nočný vták, ráno sa mi spí najsladšie, večer a po nociach srším energiou. Sčasti je na vine určite aj práca na nočné smeny. Laskyca, naopak, je ranné vtáča, ktoré musí budiť kohútov, aby začali kikiríkať. (-:    Jej ranná energia by mohla poháňať aj reaktor v Mochovciach. Zato večer ju zrazí k zemi aj zablúdená mucha... (-:  Napriek tejto nesúrodosti zdieľame spoločné lôžko. Občas jej vadí, že zachrápem – to keď si ľahnem na chrbát, alebo som prechladnutý... Občas jej vadí, že si dovolím presunúť polku ruky na jej polovicu postele... a tak...

  Tak som teda zauvažoval... Skúsim Laskyci zošikmiť oči a ukecám ju k oddeleným spálniam? Bolo by také vzrušujúce, dostať obálku s pozvaním do spálne. A hlavne, keby to bolo pozvanie nepredvídateľné. Nikdy nevieš, kedy príde voňavá obáločka... Alebo pošleš pozvánku ty... Ale tu nastáva ten najväčší európsky problém. Kde ja v trojizbovom byte zriadim druhú spálňu? Aj tri deti majú jednu spoločnú izbu. Ja by som im najradšej pridelil každému svoju izbu, tam by si každé dieťa gazdovalo podľa svojho. Keď sú v spoločnom, neporiadok je všetkých... Tak syn je poriadkumilovný, všetko si uloží, na stole a v zásuvkách má uložené veci... A čo má z toho, keď dievčatá narobia v izbe neporiadok ako čata chlapcov z chlapčenského internátu?!

  Ale vrátim sa od detí k spálni. Nie sú tí Japonci blbí. Tie oči majú zošikmené možno z toho, ako sa im mozgové závity točili od myslenia. (-:  A verím tomu, že o výhodách oddelených spální by mohlo rozprávať už veľa Európanov. Tak sa priznajte, Stredoeurópania, koľkí z vás majú oddelené spálne?