Nesledujem správy. Hlavne v televízii nie. Sú plné násilností a smrti. A tieto negatíva ja žrať nemusím. Dozvedieť sa dačo zo sveta – na to mi stačí prelistovať noviny alebo si vypočuť správy v rozhlase. V televíznych správach som včera, čakajúc na predpoveď počasia (ani o počasie sa veľmi nezaujímam, ale Laskyca chcela vedieť), zhliadol obrazy, ktoré mi dlho nahlodávali dušu. Obraz rozbitého auta, na zemi telo mladej ženy, pri nej kľačiaci rodičia – zlomení a zronení do zúfalstva. Možno to bola ich jediná dcéra. Neviem – a ani nechcem – si predstaviť tú bolesť, kľačať nad telom svojho dieťaťa, ktoré stratilo život úplne zbytočne.
Ťažko sa mi zaspávalo s vírom v hlave. Čierne myšlienky sa mi preháňali hlavou ako stádo divokých mustangov po prérii, tým dupotom, ktorý spôsobovali, ma nútili prevaľovať sa. Množstvo otázok, nakladených v hlave, sa chovalo ako neoplodnené vajcia – nič sa z nich nevyliahlo. Žiadne odpovede. Nič. Z celej tej myšlienkovej krútňavy mi vychádzalo len to, že všetci stojíme jednou nohou nad priepasťou a balansujeme medzi bytím a nebytím. Stačí maličká nepozornosť – a dar života je v nenávratne. Stačí maličká chybička, ktorú môže spôsobiť aj niekto iný. Stačí malá porucha v úžasnom stroji zvanom ľudské telo. Je toľko nepredvídateľných faktorov, že je deprimujúce myslieť na to, čo všetko sa môže stať. V takých chvíľach, keď prepadnem dupotu myšlienok, si prajem byť optimistom. A optimista je len zle informovaný pesimista. Poznať množstvo otázok „čo keby?“ určite neprispieva ku šťastiu, je to šikmá plocha ku skĺznutiu do depresií. Som radšej veselý, užívam si každý deň, veď na druhý deň tu nemusím byť.
Je mi ľúto, aké tragédie sa odohrávajú dennodenne okolo nás. Ale nie som Boh, neovplyvním dianie naokolo. A nechcem sa ani dať ovplyvňovať. V tomto smere musím byť egoista, neprežívať všetky tie negatíva okolo seba, to by som sa musel zblázniť. A keby som sa chcel niekedy zblázniť, tak radšej z bláznovstiev. Vynasnažím sa vyblázniť sa na blogu, možno niektorým z vás aspoň úsmev či smiech priviesť na pery. Občas, ako teraz, musím byť smutný, ale inak som šašo. Tak mi tolerujte, že som občas „smutný šašo“.
Komentáre
ahoj Lasky,
ale tvojim riadkom sa vždy poteším :-)
pekný deň ti prajem, optimista :-)
Tak toto
A aj preto nepozerám TV už 15 rokov. Keď nemusím.
konečne to niekto napisal..
Vazme si teda zivot, a nezabudajme, ze stále stojíme na pokraji smrti
fakt super napísané
bobáčik :)
lasky - "Ak vládneš nad okamihom, vládneš nad životom."
"Skutočný optimizmus nespočíva v presvedčení, že všetko pôjde dobre, ale v názore, že nie všetko pôjde zle."
Takže želám, nech ide najviac toho dobre :-) O_ô
poďakovanie Laskymu
Vrabciak
no ja som
Pirátka,
Lasky,
ale budem sa snažiť si vziať tvoju radu k srdcu ;)
JozefD...
Maja,
PS: Honelník Ďuro z Detvy sa pýtal, kedy prídeš za ním... už aj salaš zariadil a teba nikde... ((-:
Bohyňka...
/teraz ktovie, koľké si budú privlastňovať toto oslovenie... ((-: /
Sygon, smútok u mňa dlho nevydrží, vyparí sa pri prvom slnečnom lúči, pri úsmeve detí a tak... (-:
az budem potrebovat
Derechurka,
Kordelia
lasky
Vrabčiak(čka)...
TíPí,
Kordélia,
dávaj si pozor lásky,
Žijeme príliš rýchlo uprostred nejakého chaosu, z každej strany nás bombardujú s rôznymi informáciami ...nájsť si harmóniu v takom svete je priam umenie
a ja ťa mám rada...takého,či makového..:)))
iris
Počuj lasky, ty niečo pečieš? cítim zabíjačku :)
Iris,
Ellie,
Jozef...
..hmm..
krvavnicky ja rada
No lebo aj ja asi mám viac ako potrebujem.
Víla Lusila,
:-)
:))
to je veľký dar od života ...chráň si čo máš
JozefD....súhlasím s tebou snažím sa, dokonca nie je mi proti srsti sa oprieť aj o iných..... a pozitívne myslieť ? Ale v tom momente keď ma niečo vytočí zabudnem na všetko, aj na to že existuje pozitívne myslenie :)))
laskiii, povedz honelnikovi
ale musim si zohnat vlečku a kone, ja za nim co nevidiet docvalam a budeme zit stastne...
bobáčik
šóra ako v socíku na babány:)
mám šťaie, že tu nechytám slovak TV, asi by som bola sivejšia ako som... stačia mi tie šoky z EU a už nemôžem spávať... občas dopredu viem, čo bude zajtra v správach doma a je mi bezmocne ľúto, že tiež patrím do toho národa. Tak radšej chodím pred spaním na blog:)
Vikina,
Lasky
vrabčiak - nováčik
lasky
Vrabček... (-:
Vrabček,
Vikina,
lasky
To bytie a nebytie
Takže Tvoj smútok tolerujem :-) a pridávam sa...
lasky
ale priznajme si jedno . myslieť stále na všetko čo sa môže stať ak sa stane to alebo ono je tak trochu hra o nervy . neustály strach . to nie je život . je to len trápenie sa s myšlienkami na koniec .
preto by som odporúčala postupne povoľovať v behu s časom . aby sme mali čas na rozmýšľanie nad dôsledkami našich úkonov . aby sme si všímali okolie a z neho sa učili . aby sme nič nerobili s chvatom a na poslednú chvíľu . aby sme si uvedomili svoju zraniteľnú schránku .
Rusalka,
Topas,
Lasky