Lasky

   Janka mala tvár zaborenú do vankúša, z druhej strany doň zaborila svoje prsty. Znova zmáčala vankúš svojimi slzami. Koľko sĺz už preliala za posledný mesiac? Zdalo sa jej, že nekonečne veľa. Vraj časom oči vyschnú a plačú bez sĺz... Tak potom čas jej utrpenia ešte nie je u konca. Už nechcela plakať, ale nemohla to ovládať. Jej mozog si len vykonával svoju obrannú funkciu. Zbláznila by sa, keby jej rozum neprinášal vynúteným plačom aspoň čiastočnú úľavu. V nočnom tichu samoty trpela najviac. V hlave jej búšili myšlienky a spomienky , bolo to na zošalenie. Najradšej by si vypla celý mozog, keby to bolo možné.

   Stále sa vracala v mysli k tomu osudnému dňu, keď sa jej zrútil svet. Pocity beznádeje, ktoré ju zachvátili, keď jej policajti oznamovali nešťastnú správu, sa vracali stále a stále. Len slzy jej dokázali uľaviť od bolesti. Noci boli jej nočnou morou. Zvieravé pocity v hrudi; mala pocit, akoby jej neviditeľné ruky škrtili srdce, akoby ho chceli zastaviť. Aj by ten tlkot chcela zastaviť a ísť za svojou láskou, ale myšlienka na deti ju vždy preberie. Nemôže ich ponechať osudu, momentálne sú jej jediným svetlým bodom života. Všetko ostatné je v temnote, nepodstatné. Najlepšie sa cíti v dennom zhone, keď sú jej spomienky utlmené. Nezastaví sa, pokým nemusí. Až keď sa veľmi unaví cez deň, až vtedy má šancu aspoň na chvíľu zaspať.

   Tok sĺz poľavil. Mozog je úžasný orgán, dokáže sa vysporiadať aj s takýmto citovým vypätím. Janka cíti, že znova môže dýchať. Vníma svoje myšlienky a okolie ako spoza jemného mliečneho skla. Cíti tú úľavu, jej spomienky na Ivana a krásne chvíle, ktoré prežívali spolu dvadsať rokov, už  nie sú také dušetrýznivé. Už to nie je tá bodavá bolesť. Tento pocit je rozliaty po celom tele a utlmuje ju. Pri pomyslení na Ivanov úsmev, ktorý jej darúval takmer dennodenne, sa na jej perách mihne náznak úsmevu. Nevládze. Nemá síl každý deň bojovať s bolesťou v duši, ktorá ju prepadá hlavne v jej samote. Ťažké viečka jej milosrdne halia oči a pomaly prichádza vyslobodzujúci spánok. I ten síce bude nepokojný, ale v ňom je najbližšie k Ivanovi, tu s ním opäť prežíva krásne chvíle. Áno, Ivan, zajtra ti tiež prídem zapáliť sviečku...