Lasky

  V júni sme si s Laskycou vyrazili na „občerstvovací“ víkend do krásneho mesta na Váhu – do Piešťan. Potrebovali sme načerpať sily pred nastávajúcimi dvoma mesiacmi prázdnin, kedy na nás zaútočia plnou silou naše tri deti... ((-:   Takže sme ich v piatok opäť nechali napospas osudu a babke, komótnou jazdou, takmer relaxačnou sme vyrazili do prechádzkového mesta...

  Vybrali sme si veľký hotel pri Sĺňave, lebo má najväčší bazén. A ako som už minule spomínal, je to pre nás priorita číslo jeden. Izbu som volil na stranu smerom k Váhu, bol tam pokoj, lesík, ticho. Aj najesť nám dali, v reštaurácii dobre varia, jedlá nám chutili. Okrem prechádzok, na ktorých sme sa zhovárali aj o inom ako o deťoch a o domácnosti, sme prakticky iný program nemali. Len sme zašli za mojou kamarátkou spolužiačkou, ktorá si vo svojich 18-ich rokoch zmyslela postaviť sa pred rýchlik. Ale aj návšteva cintorína bola vlastne prechádzkou.

  Piešťany som si obľúbil ešte začiatkom deväťdesiatych rokov, chodil som sem takmer denne, keďže som tu istý čas mal frajerku. Pochodil som, čo sa dalo. Mesto je skutočne „prechádzkové“, má stovky metrov pešej zóny, rozľahlý park pri Kolonádovom moste ani nespomínam, to je kapitola sama o sebe... Prechádzať sa dá po celom nábreží, sledovanie toku rieky zastavuje tok času a únava sa odplavuje dole prúdom do stratena. Tak sme sa teda s Laskycou naprechádzali do sýtosti, fotil som menej, pri takýchto výletoch Laskyca začína žiarliť na foťák, že vraj ho milujem viac ako ju... ((-:  Takže pár záberov z mojej menšej lásky... (-: 

  Po meste si vo fontánkach a jazierkach lebedia káčery Donaldovia, boli tam aj Lui, Hui a Dui (alebo ako sa volali?).

  Nábrežná hrádza je dlhá a rovná, občas navodzujúca pocit nekonečnosti. Tu je pohľad smerom k vodnej nádrži Sĺňava. 

  V korune stromu na nábreží som objavil aj túto veľkú vtáčiu búdku. Ktovie, čo za vtáka v nej prebýva... ?  ((-:

  Tu na piešťanskom nábreží som mal možnosť uvidieť niečo, čo som v živote nevidel, a asi už ani neuvidím. Bola to dúha v obláčiku, foto nie je upravované, len som musel jemne pridať sýtosť na zvýraznenie farieb.

„Zbabelo“ som vzal nohy na plecia pred útokom krkoňov... (-:

Aká by to bola návšteva Piešťan bez zhliadnutia Kolonádového mosta a Barlolamača?

  Tu je slávny Barlolamač. Posedeli sme v ústraní asi polhodinku, bolo zaujímavé sledovať ľudí, ako sa fotia s Barlolamačom. Hehe, neverili by ste, koľké ženy nakukli aj pod ten kus odevu, čo zakrýva Barlolamačovi jeho mužstvo... (((-:

  Pár krokov od Barlolamača sa nachádza kaplnka s milým názvom: Kaplnka Božského Srdca Ježišovho. Má krásnu farebnú drevenú vežičku...

  V rozľahlom parku som naďabil na túto ojedinelú kombináciu dopravných značiek. Cestička pre cyklistov, cestička pre chodcov a "cestička pre vlak"... ((-:

  Po parku je tou značkou povolené jazdiť turistickému „vláčiku“, ktorý vás povozí po pešej zóne. Takže kto potrebuje dočerpať sily na ďalší boj s každodenným životom stereotypom, tomu vrelo odporúčam natankovať v Piešťanoch... ((-: