Lasky

   Rybárka sa vydala na lov. Zbalila si svoje udice, návnady a siete a šla na jazero. Nasadla do člna a odveslovala do stredu jazera. Nahodila udice s voňavou návnadou, rozprestrela sieť a čakala. V mútnych vodách jazera, veľmi bohatého na ryby, sa preháňalo kadečo. Od skromných malých rybičiek až po dravé monštrá, ktoré by zhltli aj rybárku. Vytiahla prvú rybu. Obzerá si ju, rybka je malá, šedá, nevýrazná, rybárka ju púšťa naspäť. Povytiahne sieť, obzerá si v nej rybky. Ani jedna sa jej nezdá, nepáčia sa jej. Sú to všetko skromné, nenápadné, určite sú medzi nimi aj chutné ryby. Aj tieto ryby púšťa rybárka späť do mútnych vôd. Rybárka hľadá niečo extra, krásnu žiarivú rybu. A práve taká sa jej po dlhom čase objaví na háčiku. Medzitým prepustila množstvo obyčajných rýb, ale rybárka bola prieberčivá. Obzerá si krásnu rybu, je urastená a žiari do zlata a všetko je na nej pekné. Radosť pozerať takú krásu.

   Rybárka našla, čo hľadala, tak sa vydala s úlovkom domov. Slinky sa jej zbiehali pri pomyslení, ako si rybu vyobracia, ochutí, do chrumkava opečie. Už sa videla, ako slastne vychutnáva jemné mäsko, čakala z toho zážitok na celý život. Rybárka došla domov a začala s prípravami. Až keď začalo ísť do tuhého a mäso sa začalo opekať, objavili sa prvé náznaky, že niečo nebude v poriadku. Mäso nevoňalo, nelahodilo nosu. Bol to skôr zápach. Rybárka ale ignorovala náznaky a piekla ďalej. Farba mäsa sa začala meniť z krásnej bielej na zelenohnedú, nevábnu farbu. Ani to neodradilo rybárku od ďalšieho pečenia. Napokon si upečenú rybu slávnostne naservírovala, dala si záležať na atmosfére. Na stole boli kvety a sviečky, strieborný príbor a porcelánový riad. Nadišiel ten pravý okamih – prvé zahryznutie. Rybárkine očakávania sa mali naplniť. Zahryzla sa do mäsa a – stŕpla. Čooo? Fúúúj! To čo je za nechutnosť?! Rybárka nešťastne odsunula od seba svoj úlovok. Premýšľala nad tým, či si nemala vziať predsa len tú nevýraznú rybu, ktorá sa jej celkom pozdávala. Čo keď tá bola chutná? Ale už bolo neskoro a rybárka bola nútená preciťovať tú horkosť v ústach.

Aké z toho vyplýva ponaučenie?

„Keď lovíš pre naplnenie svojho vnútra, nehľaď na krásny zovňajšok koristi. Podstatné je to, čo sa skrýva pod jej povrchom“

Na záver ešte malá pomôcka pre tých, ktorý by nevideli zmysel v týchto riadkoch.  Mútne jazero = zoznamka (hoci aj internetová)