Lasky

  A znova mi rastie hlava. Rástla mi v detstve, rástla aj napriek pootĺkaniu, ale napokon prestala rásť. No a po dlhých rokoch mi opäť rastie. Plní sa mi vedomosťami a keďže mám hlavu plnú manželky, detí, splácania pôžičiek a podobných myšlienok, musí sa rozrastať do priestoru. Dnes som druhý deň na školení, ešte nasajem múdrosti zajtrajška a budem múdry až-až.

  Ale už prvý deň na školení som zistil, že som akosi vyrástol zo školy. Nemám kondičku. Duševnú a koncentračnú kondičku. Až teraz vidím, aký ťažký je život študentský. Sedieť a počúvať, sústrediť sa a ešte to všetko v hlave aj spracovať! A navyše som bol zlámaný z toľkého sedenia od rána do poobedia. Ku koncu včerajších prednášok som už mal výpadky vo vnímaní. Poznáte určite to kúzlo: teraz ste tu – a zrazu ste úplne inde. Stratí sa vám kus časopriestoru a nemáte predstavu, kam.

  Škoda, že to trojdňové školenie nie je v nejakom hoteli s full servisom. Tri dni mimo domu. Živo si predstavujem, ako po prednáškach beriem uterák a plavky a šupnem sa do bazéna. Z bazéna do sauny, zo sauny k biliardu, od biliardu k baru... Túto myšlienku o regeneračnom školení som predostrel aj Laskyci.

„A mohli by tam byť aj ženy“, vraví mi. Odpovedám jej, že áno, mohli by tam byť aj ženy, na ne som ani nepomyslel, bazén, sauna, biliard a bar mi úplne zatienili pomyslenie na nejaké ženy.

„Ale vlastné ženy!“ upresňuje Laskyca.

„Aha! Ty myslíš vlastné? A načo by nám tam boli manželky, keď sme od rána do poobedia v zajatí lektorov?“ pýtam sa jej. Na to Laskyca rozvinie svoju teóriu o tom, že kým by sme sa my, veľkohlaváči, vzdelávali, tak ony by si užívali skrášlovacie procedúry, masáže, relaxačné aktivity – proste by si tam šunky váľali. A večer by sa nám venovali, fúkali by nám napuchnuté hlavičky, hladili by ich a ískali, aby sme sa plne zregenerovali na nasledujúci hlavoplnivý deň. Zasmial som sa nad jej peknou teóriou.

„Len snívaj, dievčatko moje!“ usmievam sa. Ale hryzie ma malé pokušenie – ísť za zamestnávateľom a predostrieť mu návrh na zmenu školení v duchu našich fantazijných myšlienok. (((-: 

  A k tomu môžem dodať len jedno : Snívajme, svet je potom krajší!