Lasky

... predchádzajúce udalosti.

  Danka a Janka mali už vyše tridsať rokov, keď im ich pokojnú hormonálnu hladinu rozčeril príchod syna hospodára, ktorý si zariadil kanceláriu nad kravínom oproti silážnej jame. Šanika ho volali, mal cez dvadsať rokov, taký chutnučký chrumkavučký mladíček. Danke a Janke sa oči zahmlievali hormonálnym koktejlom pri pohľade na Šaňka, ako si ho ony, Slovenky, nazvali. Maďarky z dediny si ho naďalej zvali Šanika.

  Šanika sa veľa túlal v teréne, nebol to ten typ kancelárskej krysy, ktorá opustí palubu len v čase obeda. Úplne nadšené mu štebotali do uška, keď ich prišiel pozrieť do kravína. Šaňkovi ani nebolo proti srsti byť v spoločnosti celkom pekných zachovalých tridsiatničiek. Tak si tam zvykli pri kravičkách štebotať všetci traja. Veru, Danka a Janka sa museli krotiť, aby sa nevrhli na Šaňka a nezvalili ho na seno, určené pre kravičky. Šaňko chodil so svojím veľkým „nádobíčkom“ všade a hrdo ho aj ukazoval. A fotil ním. Hlavne prírodu, to bola jeho srdcovka. Dvojičky už Šaňkovi akože zo srandy aj navrhli, že mu rady budú stáť ako modely na akty v prírode. Ale k tomu zatiaľ nedošlo...

  Janka minule rozprávala Danke svoj sen: Bolo krásne slnečné počasie, deň voľna... Janka so Šaňkom šli do prírody fotky uloviť. To Šaňko miluje, je to lovec obrázkov. Tak sa dostali aj do krásneho ukrytého zákutia, na lúčke plno kvetov všakovakých farieb, pod nohami fasa trávička... Janka sa zahľadela Šaňkovi do očí a – šup! Strhla si dole blúzku behom sekundy, obnažila svoje prsia slnku a Šaňkovým očiam a zvolala: „Foť ma !“  Tak teda Šaňko fotil ako divý, kvapôčky potu mu stekali popri ušiach až na plecia. Janka si postupne, záber po zábere, sťahovala ďalšie a ďalšie oblečenie. Až zahodila elegantným oblúkom za seba aj nohavičky. Lúčom – slnečným aj očným – odhalila starostlivo krojené húštie, schovávajúce divokú šelmu. Beda nešťastníkovi, ktorý sa zamotá do húštiny! Šelmička ho bez zmilovania chytí a pomiluje! Janka hypnotizujúc Šaňka očami si ho odchytí, rozopína gombíky a strhá z neho košeľu... Hladí ho jemne pazúrikmi po chlpatej hrudi, ručičky sa pomaly dostávajú k rázporku na nohaviciach a prstami ich rozopína. Púšťa nohavice k zemi. Medzi ňou a Šaňkovým „lovcom“ je len kus látky. Janka stiahne aj túto poslednú prekážku. S veľkým vzrušením a očakávaním sa pozrie tam dole a -  Janka s hrôzou zisťuje, že sa pozerá zoči-voči objektívu, vytŕčajúcemu spomedzi Šaňkových nôh. Vykríkne...

A zobudí sa... Tento mokrý údesný sen ráno vyrozprávala teda sestričke.

  Šaňkov otec hospodár sa s nevôlou díval na dve neukojené samice, ktoré sa snažili uloviť jeho syna. Predsa len by svojmu synovi doprial mladšie dievča, a nie tieto staré dievky rozvedené. Aj mu vravieval: „Fiam, Šanikám, hát počúvaj! Nájdi si ty len peknú mladú kišassoňku. Nieže ťa zvedú tie dve fuchtle z kravína! Izé, hanba by to bola, fiačkám!“ Takto teda Šaňkovi dohováral apuci, a Šaňko si veru dával pozor, nech si ho Danka a Janka neobmotajú okolo prsta.

  Danka a Janka stále zasnene pozorovali okno kancelárie, keď tam sedel Šaňko a vybavoval úradné veci. A keď prišiel Šaňko do ich dosahu, opäť ľúbezne lietali okolo neho ako včeličky kol krásneho kvetu.  Jedného krásneho slnečného dňa, keď bol štátny sviatok a dvojičky mali tiež voľno od kravičiek, šli sa Janka a Danka poprechádzať do okolitej prírody. Naokolo boli krásne scenérie, nebolo ani horúco, teplo tak akurát, vzduch bol prevoňaný parfémom prírody.  A náhoda, ako vystrihnutá z kolumbijskej telenovely, im prihodí do cesty Šaňka, ktorý, ako inak, sa vydal na lov. Fotozbraň v brašni pri boku, oči hľadajúce vhodnú korisť – krásnu scenériu, úchvatný detail či nevšedné farby a tvary.                                       

 „Ahoj Šaňko!“, začuje zrazu ženský hlas. Obzrie sa a vidí Danku a Janku, ako sa usmievajú a idú k nemu...

 ... tu má dokončenie príbehu tri varianty. Keďže žijeme v hlbokej pluralite, ponúkam tri varianty do referenda (v tomto prípade blogorendum):

-         varianta A:  Šaňko sa vydá do prírody so sestrami a tam neodolá pokušeniu a nechá sa zviesť divokými šelmičkami... (-:

-         varianta B:  Šaňko sa vydá do prírody so sestrami, pri náruživom fotení prírody si nedá pozor a padá do rokliny. Našťastie sa uchytí na zráze, je len ranený. Sestry ho zachraňujú, ako sa len dá, aj za pomoci lana, vyrobeného z kusov ich odevov... (-:

-         varianta C:  Žiadne pokračovanie... Šaňko sa so sestrami vracia do dediny a sadnú si do krčmičky na chladenú desinku...

 Variantu C je možné zameniť za návrh z davu, ktorý zaujme a získa podporu...

A tu je dokončenie príbehu...

Prosím,  hlasujte...   ((-:

Vyhlásenie: Nečestne vyhlasujem, že zhoda mien, miest či udalostí je čisto náhodná.  (-: